Podgorica
Podgorica je hlavným mestom Čiernej Hory a zároveň je i najväčším mestom a jedným z hlavných priemyselných centier krajiny. Na jeho dnešnom mieste stála v minulosti rímska osada Birziminium, neskôr Dioclea, srbsky Duklja. V 11. storočí bola založená Ribnica, po nej vznikla Podgorica, ktorá bola hlavným mestom od roku 1946 do roku 1918. Počas 2. svetovej vojny bola Podgorica úplne zničená a prechodne sa hlavným mestom stala Cetinje. Na troskách starej Podgorice bolo vybudované nové moderné mesto. Pretože bolo mesto úplne zničené, zachovalo sa tu málo pamiatok Mesto má 152 000 obyvateľov a rozkladá sa v širokom a úrodnom údolí pri ústí rieky Ribnice do Morače. Údolie, v ktorom sa nachádza, má veľmi teplé podnebie a patrí k najteplejším miestam v krajine. Centrálnu časť mesta tvoria verejné, úradné a obchodné budovy, hotely a pod., postupne sa na ne pripájajú obytné panelové sídliská. Za starej Podgorice bolo obnovených na ľavom brehu rieky Ribnice niekoľko mešít, hodinová veža z 18. storočia, časť tureckej pevnosti a pomerne zachovalý rímsky akvadukt. Mesto bolo niekoľko storočí v tureckých rukách a vrátilo sa Čiernohorcom až po oslobodzovacích bojoch v roku 1879. V Podgorici je moderné medzinárodné letisko Aerodrom Golubovci , ktoré je 12 km južne od mesta.
Archeologická zbierka mesta Podgorica (Arheološka sbirka grada Podgorica) - archeologický prieskum sa začal prevádzať až v 1. polovici minulého storočia, na intenzite však stúpol až po 2. svetovej vojne. Exponáty z tejto lokality sú sústredené v archeologickej zbierke mesta Podgorica.
Múzeum mesta Podgorica (Muzej grada Podgorica) - za návštevu stojí i toto múzeum, ako jedna z kultúrnych ustanovizní mesta.
Moderná galéria (Moderna Galerija) - nachádza sa tu zbierka moderných artefaktov.
Pamätník čiernohorcov - nachádza sa na okraji mesta, na pahorku Gorica. Je to pamätník tým, ktorí položili životy za slobodu Juhoslávie v 2. svetovej vojne.
Starý pravoslávny kostolík sv. Juraja (Sv. Djordje) - nachádza sa v tesnej blízkosti pamätníka a pochádza pôvodne z 11. storočia. Je tu tiež cintorín z 11. storočia a na najvyššom bode dominuje mauzóleum a pamätník Čiernohorcov, ktorí padli v 2. svetovej vojne.
Stara Varoš - štvrť s krivoľakými uličkami.
Turecká hodinová veža (Salaat Kula) - pochádza z 18. storočia.
Chrám Vzkriesenia Krista (Hram Hristovog Vaskrsenja) - je to veľkolepé dielo staviteľov.
V okolí mesta možno vidieť Diocleu, čo sú ruiny rímskeho sídla, ktoré založil cisár Dioklecián v 3. storočí. n. l. alebo Meteon, pevnosť ilýrskeho kmeňa Labeatov, ktorý leží 14 km východne od mesta.
