ÚvodDestinácieZájazdyPočasieFotkyMapaKontakt
Urobte si zo záľuby pasívny príjem Kým oddychujete, váš blog môže zarábať

More & pláže

Jadranské more (Adriatické) je vedľajším morom Stredozemného mora. Názov Jadranské more je etruského pôvodu, ktorí ho nazývali Hadriatickým, podľa svojej osady Hatria. Neskoršie sa začal používať názov Adrii, pričom názov Adria sa používa dodnes v mnohých jazykoch, napr. taliančine či nemčine. Rozprestiera sa medzi Apenínskym a Balkánskym poloostrovom. Obmýva brehy viacerých krajín. Na západe sú to brehy Talianska, na východe Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Albánsko. Východné pobrežie začína rozsiahlym Tertským zálivom na severe a na juhu končí Otrantskou úžinou. Západné pobrežie Jadranu, teda talianské, je málo členité, bez ostrovov, s nížinným priľahlým vnútrozemím. Východné pobrežie, teda prevažne juhoslovanské, je veľmi členité, veľká časť pobrežia vyniká vysokým počtom ostrovov, skoro po celej dĺžke je pobrežie členité.

V priebehu rokov hladina Jadranu pozvoľne a neustále stúpa, približne o 2,5 mm za rok, čo môže byť napr. za 400 rokov asi 1 meter. Potvrdením pre stúpajúcu hladinu sú napr. zatopené prístavy.

Zemepisná charakteristika

More je dlhé približne 800 km, jeho priemerná šírka dosahuje 180km, teda jeho plocha má cez 130 000 km2. Táto rozloha predstavuje asi jednu pätinu Stredozemného mora. Severná časť Jadranu je plytká, hĺbka môže mať v priemere iba okolo 23m (v Terstskom zálive), smerom na juh hĺbka klesá až na 1330 m. Hlbšia časť Jadranu zaberá aj čiernohorské pobrežie. Morské dno tu dosť rýchlo klesá do tzv. Juhojadranskej kotliny. Táto je dlhá asi 300 km a široká 80 km. V miestach vzdialených juhozápadne od mesta Herceg Novi je Jadran najhlbší, asi 1330 m.

Morské dno je členité, jeho tvar je výsledkom tektonických procesov, vplyvom morských prúdov a erózie. Nerovné oblasti sa menia vplyvom sedimentácie organických zvyškov, čo je proces pomalý a nepretržitý

Morské prúdy

Morské prúdy sú súčasťou systémov stredomorských prúdov. Vznikajú vplyvom vetrov a rozdielov v tlaku, teplote a slanosti mora. Prúdy vznikajúce z morského dna vznikajú vplyvom pohybu morskej vody z teplejších oblastí do chladnejších. Vplyvom zemskej rotácie sa morské prúdy pohybujú proti smeru hodinových ručičiek. Priemerná rýchlosť týchto prúdov je 7 km za deň, pričom nie všetky sa pohybujú rovnakou rýchlosťou. Najrýchlejšie sú morské prúdy medzi bokou Kotorskou a ostrovom Vis, ktoré prúdia rýchlosťou až 13 km za deň. Najpomalšie sú prúdy smerom na sever, v chorvátskej časti Jadranu. Najrýchlejšie prúdenie je v zime vďaka južným vetrom, najpomalšie sú jesenné prúdy.

Morské živočíchy a podmorský svet

Žije tu asi 100 druhov rýb, a približne 280 druhov sem v určitých obdobiach tiahne. Okrem rýb sa lovia i ostatní morskí živočíchovia, ako kraby, chobotnice či mušle. Nádherné koralové útesy si môžu turisti pozrieť pri potápaní. Významný je morský rybolov v Jadranskom mori.

Príliv a odliv

Rozdiely medzi prílivom a odlivom sú malé na čiernohorskom pobreží Jadranu, kde je tento rozdiel menší než 30 cm, veľmi zriedka je to viac. Na severnom pobreží, napr. pri západoistrijskom pobreží dosahuje až 80 cm, avšak môže mať až meter. Hladinu mora môže zdvihnúť v niektorých úzkych kanáloch silná bóra (severozápadný vietor z pevniny).

Vlny

Vlny vznikajú pôsobením vetra. Na vznik veľkých vĺn je potrebná veľká plocha, po ktorej fúka vietor. Od tvaru pobrežia a jeho vystavenia vetru závisí sila vĺn, premiešavajú sa povrchové vody s vodami z hĺbky mora. Dĺžkou vlny sa rozumie vzdialenosť medzi dolnými časťami dvoch vĺn. Výška vĺn v Jadranskom mori sa je zvyčajne medzi 0,5 a 1,5 m, veľmi zriedkavo vznikajú vlny vyššie ako 5 metrov.

Priehľadnosť

Priehľadnosť morskej vody závisí na viacerých faktoroch, na vyparovaní, uhle dopadu slnečných paprskov, salinite, oblačnosti a iných. V rôznych častiach Jadranu sa priehľadnosť značne líši. Najväčšia priehľadnosť je nad Juhojadranskou kotlinou, kde dosahuje 56 m. Medzi mestami Herceg Novi a Ulcinj sa na otvorenom mori pohybuje okolo 50 m. Smerom na sever klesá, nižšia je tiež u veľkých miest a tiež tam, kde sa vyskytujú podmorské sladkovodné pramene, kde je priehľadnosť iba 2 metre.

Čistota

Na čistotu mora má veľký vplyv to, že tu nie sú väčšie priemyselné podniky, ktoré patria k najväčším znečisťovateľom mora. Takisto veľké mestá, ktoré majú záporný vplyv na čistotu okolitého mora, tu nie sú. Zvyšovanie turistického ruchu a budovanie turistických zariadení zatiaľ nemá negatívny vplyv na čistotu morskej vody. Čistota vody v Jadranskom mori je teda naozaj výborná.

Salinita

Salinitou, teda slanosťou mora sa nazýva množstvo soli, ktorá je získaná z jedného kilogramu morskej vody a vyjadruje sa v gramoch. Priemerná salinita je 38 promile. Najväčšia slanosť v Jadranskom mori je na juhu, v Juhodalmátskej kotline, kde je až 38,9 promile v hĺbke 130 m. V Boke Kotorskej to je 38,7 promile. V severnej časti Jadranu je salinita medzi 20 až 30 promile. V jednotlivých ročných obdobiach je salinita rozdielna, najväčšia je koncom augusta a začiatkom septembra, najmenšia je na jar a koncom jesene.

Teplota

Priemerná ročná teplota vody je 18,9°C. Najchladnejšie more je počas zimy, kedy je teplota okolo 13°C. Najchladnejšia je vo februári. Počas jari sa začína more otepľovať a počas leta dosahuje teploty okolo 22°C až 25°C, na juhu môže mať aj 27°C. Vo väčších hĺbkach je teplota vody viac- menej konštantná počas celého roku.

Priemerná teplota more
MesiacVoda °C
Január 13.0
Február 12.5
Marec 13.9
Apríl 16.1
Máj 20.4
Jún 23.7
Júl 24.4
August 25.1
September 23.8
Október 21.3
November 18.2
December 14.8

Vetry

Vetrami, ktoré sú v Jadrane, sú bura, jugo, mistrál a nevera.

Bura vanie zo severovýchodu, hlavne v neskorších jesenných mesiacoch. Je to studený nárazový vietor, ktorý spôsobuje vysoké vlnobitie.

Jugo je najčastejší na jeseň, počas zimy a jari prináša dážď. Na pevnine nie je tento vietor silný, na mori však vytvára až 6 m vysoké vlny.

Mistrál je vietor prichádzajúci zo západnej a z juhozápadnej strany, teda z mora. Je to príjemný svieži vietor, ktorý prináša osvieženie počas letných horúčav v najteplejších hodinách. Vďaka nemu sú horúčavy na čiernohorskom pobreží dobre znesiteľné. Veje najčastejšie od konca jari a v lete, kedy vanie každý deň. Fúkať začína medzi 14 a 15 hodinou, je to denný vietor. Významný je i pre milovníkov vodných športov, ako windsurfing a jachting, ktoré možno vďaka nemu vykonávať. Nevera je vietor s krátkymi pruskými búrkami, ktorý nemá stály smer a prináša vítané ochladenie. Je silný, ale trvá krátko.

Pláže

Čiernohorské pobrežie je v dĺžke 293 km, z ktorých je 73 km pláží a z nich je 33 km piesočnatých. Pobrežie má 4 hlavné riviéry: Tivatskú riviéru, Kotorskú riviéru, Uljcinskú riviéru a Barskú riviéru. Pod každú z nich patrí množstvo nádherných pláží.

Lodná doprava

Lodná doprava má pre štáty, ktoré ležia na pobreží Jadranu prvoradú dôležitosť. Možnosť námornej dopravy znamená mnohonásobné zníženie nákladov na prepravu tovarov v porovnaní s inými druhmi dopravy. Dnes sa skoro 80% svetovej výmeny tovarov uskutočňuje po mori. Lodná doprava je výhodná aj z ekologického hľadiska.

V preprave osôb sú dôležitejšie iné spôsoby dopravy, ale významné sú obrovské výletné lode, ktoré brázdia vody všetkých svetových oceánov a morí. Dôležité prístavy, ktoré na brehu Jadranu vyrástli sú: Terst, Benátky, Koper, Rijeka, Split, Ancona, Bar, Bari, Durres.

V posledných rokoch stúpa význam Jadranského mora hlavne v oblasti cestovného ruchu, ktorý v Čiernej Hore predstavuje mimoriadny podiel v devízovom hospodárstve republiky.

Zájazdy do Čiernej Hory
Makadi Palace Hurghada

Termín: 11.11.-18.11.2016
Strava: All Inclusive
Cena: 479,- €

Sentido Oriental Dream Resort Marsa Alam

Termín: 17.11.-24.11.2016
Strava: All Inclusive
Cena: 522,- €

Sea Gull Resort & Beach Hurghada

Termín: 17.11.-24.11.2016
Strava: All Inclusive
Cena: 387,- €

The Grand Makadi Hurghada

Termín: 18.11.-25.11.2016
Strava: All Inclusive
Cena: 259,- €

Three Corners Sunny Beach Hurghada

Termín: 19.11.-26.11.2016
Strava: All Inclusive
Cena: 415,- €


Všetky zájazdy do Čiernej Hory...