História
Prví obyvatelia, ktorí osídlili územie dnešnej Čiernej Hory boli Ilýri, Kelti a Rimania. Po nich v 6.- 7. storočí prišli slovanské kmene. V 9. storočí vznikol na tomto území prvý štátny útvar Zeta. Samostatnosť od Byzancie si vybojovalo v roku 1217 srbské kráľovstvo pod vládou dynastie Nemanjićou. Existovalo iba krátko, keď bolo srbské vojsko porazené Turkami v bitke na Kosovom poli. V roku 1459 sa stalo Srbsko súčasťou Osmanskej ríše. V roku 1876 sa Čierna Hora po boku Srbska zapojila do vojny proti Turecku a po ich víťazstve získala dôležité územia jadranského pobrežia. Po prvej svetovej vojne (1918) sa krajina stala súčasťou zväzových republík federatívnej Juhoslávie (Chorvátsko, Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Macedónsko a Čierna Hora). V roku 1941 sa Juhoslávia stala nemeckým spojencom. Ľuďom sa vtedajší režim nepáčil a zvrhli ho a Nemci krajinu napadli. Čierna Hora sa stala súčasťou Talianska.
Juhoslávia si nezávislosť aj po druhej svetovej vojne udržala. Na čelo krajiny sa postavil Josip Broz Tito. Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Macedónsko sa stali republikami a Juhoslávia sa stala federáciou. V roku 1991 sa Chorvátsko, Macedónsko a Slovinsko od Juhoslávie osamostatnili. Ich príklad v roku 1992 nasledovala aj Bosna a Hercegovina, čím stratila krajina mnoho zdrojov príjmov a nenávisť tak prerástla do krvavej občianskej vojny. Nezávislosť Chorvátska a Slovinska bola uznaná Európskou Úniou. Čierna Hora zostala súčasťou Juhoslávie a vojna v Bosne a Hercegovine sa začala. Po referende v roku 1992 vznikla Federatívna republika Juhoslávia- vďaka vytvoreniu federácie Čiernej Hory so Srbskom. Mier medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Juhosláviou bol vyhlásený v roku 1995. 4. februára 2003 sa Juhoslávia premenovala na Srbsko a Čierna Hora. 3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko prevzalo po ňom nástupníctvo.
