Cetinje
Cetinje je sídelné hlavné mesto Čiernej Hory. Do roku 1918 bolo toto mesto hlavným mestom Čiernohorského kniežatstva, teraz je duchovným a kultúrnym centrom Čiernej Hory. Pomenovanie dostalo podľa riečky Cetiny. Nachádza sa 50 km západne od Podgorice a 29 km severovýchodne od Budvy, na okraji rozsiahleho kamenného holokrasu vo výške 670 m. n. m. Leží na úpätí pohoria Lovčen, v kotline Lovčenski dolac, ktorá je 700 m n.m.
Mesto bolo založené v roku 1482, keď Ivan Crnojevič, posledný panovník mocného stredovekého mesta Zeta, sám sebe vystaval palác popod Orlov Krš a následne postavil kláštor ako sídlo metropolity Zeta.
Po stáročia bolo Cetinje miestom bojov čiernohorcov za slobodu. Počas tureckých nájazdov vyhodili čiernohorci do povetria kláštor Crnojevičov, ktorý ani po vyhnaní Turkov z mesta nebol obnovený. Dnes sú jeho pozostatky po archeologickom prieskume zakonzervované. Vladyka Danilo postavil začiatkom 18. storočia nový kláštor, ktorý dostal meno Cetinjský kláštor (Cetinjski manastir). Slúžil najmä ako rezidencia čiernohorských panovníkov i ako sídlo najvyššej hlavy pravoslávnej cirkvi, vladykov. Za vlády Petra II. Petroviča Njegoša v 1. polovici 19. storočia sa začala výstavba skromného jadra mesta. Postavené bolo i Njegošovo sídlo, palác nazývaný Biljarda – Gulečník, ktoré získalo svoje meno na počesť hry, ktorej bol Njegoš milovníkom a ktorá bola v Čiernej Hore úplne neznáma. Peter II. si ho dal doviesť z Viedne do svojej rezidencie. V nej skromne obýval len pár miestností, pretože väčšinu v nej obsadzovali štátne úrady, ďalšie inštitúcie a tiež Njegošova osobná garda či vývarovňa pre pútnikov. Po Berlínskom kongrese v roku 1878 nastal intenzívny rozvoj mesta, bola formálne uznaná nezávislosť čiernohorského štátu a Turci museli opustiť krajinu. Začala sa výstavba nového kniežacieho paláca, škôl, divadiel, obytných budov, nemocnica a budovy vyslanectiev.
Medzi pamiatky mesta, ktoré môžu turisti v tomto krásnom meste obdivovať patria:
Vlašský kostol (Vlaška crkva) - pochádza z roku 1450 a je najstaršou cetinjskou pamiatkou i napriek svojmu súšasnému vzhľadu, pretože v 19. storočí bol obnovený. V tomto čase bol jeho areál oplotený hlavňami pušiek (bolo ich dokopy vyše 2000 ks), ktoré boli ukoristené Turkom počas oslobodzovacích bojov v 2. polovici 19. storočia.
Cetinjský kláštor (Cetinjski manastir) - slúžil najmä ako rezidencia čiernohorských panovníkov i ako sídlo najvyššej hlavy pravoslávnej cirkvi, vladykov. Nachádza sa na okraji mesta a bol postavený potom, ako starý kláštor vyhorel. Typické pre tento kláštor sú dvojposchodové trakty, teda mníšske cely, ktoré sú vstavané priamo do skalného masívu. Jeho súčasťou je aj jednoduchý mariánsky kostol, dominantná zvonica, hradby a cintorín. V ubytovacej časti je dnes umiestená klenotnica, kde sa nachádzajú mimoriadne cenné umelecké predmety, liturgické predmety a ikony, ako i jeden exemplár Oktoihu - Osmiglasniku z roku 1494, čo je prvá juhoslovanská kniha v cyrilike, vytlačená v tlačiarni v Obode, taktiež cenné dokumenty a mimoriadny exponát - relikvie maltézskeho rádu johanitov. Kláštor i dnes funguje ako sídlo metropolitu, teda hlavy čiernohorskej pravoslávnej cirkvi.
Biljarda - sídlo Petra II. Petroviča Njegoša stojí v centre Cetinje. Táto jednoposchodová budova má podobu opevneného zámku. Pôvodne mala olovenú strechu, ktorá bola v časoch najintenzívnejších bojov s Turkami roztavená na zbrane. Dnes je v nej Njegošove múzeum venované mimoriadnemu postaveniu čiernohorských dejín. Obsahuje jeho básnické dielo, osobné predmety, dokumenty, portréty a umelecké diela vzťahujúce sa na jeho osobu. V južnej časti areálu Biljardu je vo zvláštnom pavilóne umiestnená reliéfna mapa Čiernej Hory v mierke 1:10 000, ktorú vytvorili za rakúskej okupácie v čase 1. svetovej vojny rakúski odborníci.
Čipur - nachádza sa neďaleko Biljardu. Stojí tu mariánska dvorná kaplnka Nikolu I., ktorá bola postavená na základoch historického kláštora Crnojevičov, ktorý vybudoval po ústupe zo Žabljaku v roku 1484 čiernohorský vládca Ivan Crnojevič ako svoje sídlo. V kaplnke je pochovaný aj Ivan Crnojevič a kráľ Nikola I..
Vládny palác (Vladin dom) - je veľmi peknou stavbou zo začiatku 20. storočia, ktorý bol postavený pre potreby vlády a správnych úradov za čiernohorského kráľovstva. Dnes sa v ňom nachádza Historické múzeum (Istorijski muzej Crne Gore), ktorého prevažná časť exponátov je spojená s čiernohorskou vojenskou históriou. Obsahuje zbrane, trofeje, vyznamenania, dokumenty a iné cennosti.
Umelecké múzeum (Umjetnički muzej Crne Gore) - v tomto múzeu možno nájsť prevažne obrazy juhoslovanských maliarov. Cenná je tiež zbierka ikon.
Palác kniežaťa Nikolu (Palác - dvor kralja Nikole I. Petrovića) - tento palác si ako sídlo postavil v 2. polovici 19. storočia vládnuce knieža Nikola I.. V súčasnosti sa nachádza na hlavnom námestí a sídli v ňom Štátne múzeum Čiernej Hory (Državni muzej Crne Gore) so zbierkami zbraní a kniežacími komnatami.
Etnografické múzeum Čiernej Hory (Etnografski muzej Crne Gore) - toto nádherné múzeum je lákadlom pre zahraničných návštevníkov. Sídli v bývalej budove srbského vyslanectva. Obsahuje exponáty, ktoré nie je možné nikde vidieť a sú zamerané na každodenný život čiernohorcov v minulosti: spôsob obživy, bývanie, najcennejšie sú drahocenné kroje z rôznych krajov Čiernej Hory. Sú až prepychovo vybavené a niekedy predstavovali najväčší, mnohokrát jediný majetok Čiernohorcov. Neodmysliteľnou súčasťou mužských krojov boli aj zbrane.
Budovy vyslanectiev (miestne legacije) - medzi všetkými vynikajú hlavne budovy turecké, talianske a anglické. Boli postavené po medzinárodnom uznaní Čiernej Hory v roku 1878. Týchto zahraničných vyslanectiev bolo celkovo postavených dvanásť.
Orlí kras (Orlovi krš) - je to vyhliadka, ktorá sa nachádza len 15 minút od stredu mesta nad Cetinským kláštorom. Jej súčasťou je mauzóleum a hrobka zakladateľa dynastie Petrovičov, vladyku Danila (17. až 18. stor.), ktoré pochádza z konca 19. stor.
Socha Ivana Crnojeviča, najvýznamnejšieho predstaviteľa rodu Crnojevičov - reprezentuje moderné sochárske umenie v Cetinji.
Veža Tablja - je to kruhová kamenná veža, na ktorú obyvatelia vešali hlavy Turkov v bojoch o nezávislosť. V roku 1873 na ňu umiestnili veľký, až 1600 kg ťažký zvon.
Múzeá a galérie, archívy a umelecké akadémie, kláštory, paláce, staré budovy veľvyslanectiev a konzulárne zastupiteľstvá sú iba malým výrezom toho, čo možno v Cetinje vidieť.
